Slávnostné Tajomstvá - júl 2016

1. Ktorý slávne vstal z mŕtvych

Ježiš prekvapil apoštolov vo večeradle, v ktorom pred tromi dňami premenil chlieb na svoje telo a víno na svoju krv a kde im otváral zmysel Písem. Tu sa im dal ohmatať, aby si overili jeho skutočnosť, a tak mohli svedčiť svetu, že Ježiš bol skutočne mŕtvy a skutočne vstal a je preto skutočne Boh. Tieto okolnosti miesta a času nám pripomínajú naše nedeľné zhromaždenia. Aj nám tu pri oltári vysvetľuje Kristus Písmo, tu nám zdôrazňuje pravdu, ktorú mnohí tak neochotne prijímajú – totiž, že ako on musel cez utrpenie a smrť vojsť do slávy, tak by mal ísť každý z nás. Tu sa nám dáva vo sviatosti dotýkať, aby sme sa presvedčili o ňom ako o skutočne živom a prítomnom.


2. Ktorý slávne vystúpil do neba

Veľa ráz sme mali možnosť vidieť na železničnej stanici, pri autobuse, či na letisku lúčenie príbuzných alebo priateľov pred odchodom na ďalekú cestu. Často sme pri takýchto rozlúčkach spozorovali slzy. Na Olivovej hore bolo totiž lúčenie, ale nie také, na aké sme zvyknutí. Apoštoli išli odprevadiť Ježiša až na vrch pri Betánii. Tam od nich Ježiš odišiel do neba. Po jeho vystúpení do neba sa apoštoli s veľkou radosťou vrátili do Jeruzalema. Prečo? Pán Ježiš ich dopredu pripravil na svoj odchod. Povedal im: Bude pre vás lepšie, keď odídem. Ale pošlem vám svojho Ducha. Nenechám vás samých. Apoštoli pochopili, že odteraz ho síce nebudú vidieť v jeho ľudskom tele, ale v účinkoch Ducha Svätého, čo bude pre nich i pre všetkých ľudí výhodnejšie.


3. Ktorý nám zoslal Ducha Svätého

Keď apoštoli po Pánovom nanebovystúpení zotrvávali na modlitbách, objavil sa nad nimi jeho Duch v podobe ohnivých jazykov. Teda oheň. Priblížme si ho trochu pomocou tohto znaku. Keď vyhadzujeme do vesmíru ťažké tony kovu a obiehame v nich Zem i Mesiac, vieme, že oheň dáva našim zariadeniam obrovskú hnaciu silu. A keď vo dne pri slnečnom a v noci pri umelom svetle kocháme sa stvorenými krásami, zas je to oheň, čo zaháňa tmu. A podobným niečím je vo sfére našich duší Duch Svätý. To je oheň, ktorý dáva vnútornú hnaciu silu, svetlo poznania a teplo hrejivej lásky. Keď pociťujeme nedostatočnosť vo svojom rozume, slabosť vo svojej vôli a chlad vo svojich srdciach, nezabúdajme na Ducha Svätého – na jeho svetlo, silu a lásku.


4. Ktorý ťa, Panna, vzal do neba

Zamyslime sa nad dôležitosťou dogmy Nanebovzatia Panny Márie. Čo pre nás znamená a aký význam má pravda, že Panna Mária bola s telom i dušou vzatá do neba? Ona pozdvihuje našu myseľ k nebu a stavia nám pred oči dôležitú pravdu, že naša životná púť má svoje zavŕšenie a svoj cieľ vo večnom živote – v Bohu, ktorý nás čaká po smrti. Panna Mária sa to dozvedela ešte za svojho pozemského života od svojho Syna. Jej Syn hlásal, že smrťou sa navždy nekončí život človeka. On jasne vyhlásil učeníkom: Idem vám pripraviť miesto, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Panna Mária počula a uverila, lebo vedela, že jej Syn je absolútne pravdovravný. On klamať nemôže. On je Pravda sám. Lenže niektorí Ježišovi poslucháči vyžadovali od neho viditeľné znamenie. A on im ho poskytol dostatočne – vlastné zmŕtvychvstanie!


5. Ktorý ťa, Panna, v nebi korunoval

Panna Mária je Kráľovnou. Porodila Kráľa všetkých kráľov. Jej božské materstvo, jej materinská láska k Pánu Ježišovi, jej podiel na vykúpení ľudstva jej získali kráľovskú dôstojnosť. Ten, ktorý sľúbil apoštolom, že budú sedieť v jeho kráľovstve na dvanástich trónoch, nezabudol na matku. Matka Pána Ježiša mala živú a úprimnú účasť na potupách a bolestiach svojho Syna. Spravodlivosť teda vyžaduje, aby mala aj účasť na jeho povýšení a sláve. Panna Mária je Kráľovnou. Bola totiž počatá bez dedičného hriechu, kráľovala nad sebou v najkrajšom zmysle, nikdy nebola v diablovom područí. Diadém najvyššej svätosti, dôstojnej človekovi, zdobil jej čelo.

 

Autor: fr. Hilár Jozef Štefurik OP

 

Category:
Slovak