Bolestné tajomstvá - júl 2016

1. Ktorý sa pre nás krvou potil

V noci na Zelený štvrtok Pán Ježiš odišiel do sadu – do Getsemanskej záhrady. Teraz upriamme pozornosť na jeho modlitbu: V prvej časti sa jeho ľudská prirodzenosť bráni, a preto hovorí: „Otče, ak je to možné, odním odo mňa tento kalich.“ A všimnime si, ako reaguje v ňom jeho božská prirodzenosť v druhej časti modlitby: „No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.“ Zamyslime sa. Aké sú naše modlitby? Koľko percent z nich je doslova žobraním o všeličo zbytočné v našom živote? Koľko našich modlitieb sa podobá jeho modlitbe: Bože, nech sa stane tvoja vôľa. Iste, keď nás nič nebolí, je ľahké žiť, ale keď nás prekvapí nejaká nečakaná bolesť, choroba či strata blízkeho, vtedy zvykneme dávať Bohu otázku – prečo?! Obetujme tieto bolesti za obrátenie hriešnikov.


2. Ktorý bol pre nás bičovaný

Čo predchádzalo bičovaniu? Vystupujú tu záporní hrdinovia: Herodes, Pilát, žalobcovia, dav, vojaci. Herodes obliekol Ježiša do kráľovského plášťa, zosmiešnil ho a poslal späť k Pilátovi. Obaja sa týmto počinom stali priateľmi. Pilát odkazuje žalobcom: Vidíte, nenašiel som na ňom nič trestuhodného. Dám ho potrestať a prepustím. A do nádvoria sa vhrnie ľud – dav. A ten skanduje na Ježišovu adresu: Ukrižuj ho! Dav je ako rozhnevané dieťa – neznáša námietky, rady a tým menej protirečenia. Pilát dal pokyn vojakom. Odviedli ho, vyzliekli, prehli nahé telo ponad nízky stĺp a zbičovali spredu i zozadu. Turínske hrobové plátno – nepriamy svedok týchto udalostí – hovorí, že tie rany ani nie je možné spočítať!


3. Ktorý bol pre nás tŕním korunovaný

Po bičovaní nasledovalo ďalšie trpké sústo. Pán Ježiš prehlásil pred Pilátom, že je židovským kráľom: „Tak je, ako hovoríš. Ale moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Ja som prišiel nato na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“ Pilát myslí politicky. Nevie, že ide o Kráľa lásky, ktorý prišiel vykúpiť človeka a darovať mu spásu. Kráľ sa vyznačuje jedným vonkajším znamením – korunou. A tak priniesli vojaci korunu nie označenú zlatom, ktorá prináleží ozajstnému kráľovi, ale uplietli ju z tŕnia – vrazili mu ju na hlavu, pridali ešte trstinu, rany po hlave, plášť a posmešné kľakanie – takto zosmiešnili Kráľa lásky. Keď vyšiel pred dav a žalobcov, Pilát sa zhrozil. Každý hriech človeka je tŕňom v Kristovej hlave.


4. Ktorý pre nás kríž niesol

A tak ho viedli na miesto Golgota. Sledujme ho v duchu. Vychádza z mesta so svojím krížom a nám prichádzajú na um slová: Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma. Zrozumiteľnejšie: Kto mi chce patriť v čase i vo večnosti, nech sa vzdá každej neužitočnej zbytočnosti, každej hriešnej príjemnosti a dá svoj život do služieb bratom a sestrám. Až keď ho vidíme vystupovať na Golgotu, začíname chápať, čo znamená nasledovať Krista, čo znamená byť kresťanom. A na svojej krížovej ceste stretneme aj my podobných ľudí ako on. Ani jedna skutočná krížová cesta sa bez nich nezaobíde: vojaci, zástup ľudu a plačúce ženy.


5. Ktorý bol pre nás ukrižovaný

I ukrižovali ho. Ako sucho, kronikársky to znie! Súčasníci sa pri týchto slovách triasli. Kríž – to boli zúfalé a zúrivé výkriky, to bola krv, ktorú pili roje múch ešte zo žijúcich tiel, to boli cez deň okrídlení dravci a v noci hyeny nechávajúce len pár do biela ohlodaných kostí. Rímsky občan nesmel na kríž. To bolo pre otrokov. Hľa, aj takto nám Kristus ilustroval svoj výrok: Nato som prišiel, aby som slúžil. Je i predaný i ukrižovaný ako otrok. Ukrižovali s ním aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Medzi lotrov ho dali. Do stredu. Aj dnes sa ešte na mnohých miestach dáva za vernosť Bohu prvé miesto medzi lotrami. Ani niekoľkonásobní vrahovia nie sú podľa istej mienky takí spoločensky nebezpeční ako nositelia Božej lásky.

 

Autor: fr. Hilár Jozef Štefurik OP

 

Sorrowful Mysteries
Slovak