Tajomstvá svetla - júl 2016

1. Ktorý bol pokrstený v Jordáne a začal svoje verejné účinkovanie

Kedykoľvek sa stretáme v spoločenstve v Cirkvi, máme spĺňať dve rozdielne, ba protichodné funkcie – Jánovu a Ježišovu: t. j. udeľovať krst a pokánie a prijímať ho, podrobovať sa mu. Jeden bude prichádzať do spoločenstva na to, aby sa napravil, druhý na to, aby naprával. To však neznamená, že by pri tom istom stretnutí nemohli zohrať jeden i druhý obe úlohy súčasne a vyslúžiť si krst a pokánie navzájom. A ten, kto napomína, nemusí to robiť slovami. Môže to uskutočňovať aj svojím odlišným postojom, svojím kresťanským správaním, alebo aj vhodným mlčaním. Ak budeme mať dosť odvahy k napomínaniu, keď treba aj slovami, a odvahu dať sa napomenúť, zopakujeme pri každom stretnutí scénu v rieke Jordán a splníme tak aj my všetko, čo je spravodlivé.


2. Ktorý zázrakom v Káne Galilejskej otvoril srdcia učeníkov pre vieru

Víno je dobré. Pre niektorých veľmi potrebné. Pre iných aspoň veľmi osožné. Treba však rýchlo dodať, ale hlasno, aby to všetci počuli: Ak sa užíva s mierou. O telesnej manželskej láske treba povedať to isté. Ak sa užíva s mierou, je veľmi osožná a krásna. Ak však je bez miery, vedie k podobným dôsledkom ako opilosť: ponižuje, oberá človeka o správny úsudok a pokoj. Mieru, v akej sa má manželstvo užívať, čo je v ňom dovolené a čo nie, určil Boh prirodzeným zákonom, ktorý vysvetľuje učiaca Cirkev. Pretože najväčšie bolesti, ktoré dnes postihujú ľudstvo, sa rodia v rodine, sme nútení, ak máme radi seba a iných, dôsledne počúvať. Brat, sestra, ak je tvoje manželstvo šťastné, alebo si šťastný aj bez neho, nezabudni sa pozrieť okolo seba a započúvať sa do rečí tých, s ktorými sa stretáš. Máme oči a uši, aby sme dobre videli a počuli, čo sa deje okolo nás.


3. Ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval ľud na pokánie

Kristus vyzýval ľud na pokánie a vyzýva aj nás. Najväčším „kopcom“, najväčšou prekážkou, ktorá stojí Pánovi na ceste do našich sŕdc, je pýcha. Ak si niekto z nás myslí, že je dobrý a nepotrebuje jeho milosť, jeho odpustenie, ak si niekto myslí, že nemá hriech, ten zostane sám, pokým sa nezbaví sám tohto najfalošnejšieho zo všetkých presvedčení. Kto sa farizejsky hrdo dvíha vo svojich vlastných očiach a nazdáva sa, že je dosť dobrý, dokonca lepší ako iní, k tomu Boh nepríde. Boh sa pyšným stavia na odpor. Na druhej strane odstráňme malomyseľnosť, skleslosť a nekresťanský smútok, ktorý mnohí z nás pestujú pre slabé zdravie, pre malý kúsok chleba, pre nedostatočné pochopenie u tých najbližších, alebo pre vlastné často sa opakujúce chyby. Opravdivý kresťan dôveruje v Boha, v jeho moc i dobrotu, a preto je vždy pokojný, veselý, a teda vyrovnaný.


4. Ktorý sa ukázal v božskej sláve na vrchu premenenia

Keď Pán Ježiš sľúbil Petrovi primát pri Cézarei Filipovej, o krátku dobu náhle oznámil, že pôjde do Jeruzalema, kde ho čaká prenasledovanie a smrť. To je pre apoštolov prekvapenie a sklamanie. Onedlho vzal troch z nich – Petra, Jakuba a Jána – na vysokú horu, aby im nalial do tiesnivých temnôt potrebného svetla, aby im cez oči i uši znovu potvrdil, že je Božím Synom. Keď sa odetý slávou rozprával pred ich zrakom s Eliášom a Mojžišom, nebo ich vyzvalo slovami: „Počúvajte ho!“ Žiada sa za touto výzvou vložiť do zátvoriek takéto vysvetlenie: Počúvajte ho, nielen keď vám bude hovoriť o svojom triumfe, ale aj keď vám bude rozprávať o svojom budúcom poslaní. Počúvajte ho, aj keď k vám hovorí bolestnými udalosťami, ak jeho láska vezme niekedy na seba formu lásky neláskavej. Pre nás to zostáva tajomstvom.


5. Ktorý nám dal seba za pokrm a nápoj v Oltárnej sviatosti

Ak žalujeme niekedy na seba v spovednici, že sme nepočúvali dosť nábožne svätú omšu, tak spomeňme všetky sväté omše, pri ktorých sme nepristúpili k prestretému stolu a nepriblížili sme sa k bratom a sestrám. Lebo sme nevykonali, čo sme mohli. Kristus sa nám kvôli tomu dáva v Eucharistii, že chce mať z nás jedno Telo. A preto sme sa nábožne zúčastnili len na tej svätej omši, z ktorej sme odchádzali s väčšou láskou ku všetkým, i s väčším pochopením, s väčšou ochotou a pohotovosťou slúžiť, ako sme mali, keď sme ju začínali. Veď preto vyslovil Kristus nad chlebom: „Toto je moje telo ...“, aby mohol to isté s radostnou hrdosťou povedať o všetkých, ktorí sa zhromažďujeme okolo oltára, aby mohol na nás ukázať: Toto je moje telo – oživované mojím Duchom, Duchom pokoja a lásky. Prosme vrúcne, aby sme pochopili jeho zámer lásky k nám.

 

Autor: fr. Hilár Jozef Štefurik OP

 

Category:
Slovak